Záhreb
30. decembra (TASR) - Dve ďalšie zemetrasenia zasiahli v stredu ráno
Chorvátsko; prvé s magnitúdou 4,7 a druhé 4,8. Epicentrum záchvevov bolo
opäť v oblasti mesta Petrinja, informovala tlačová agentúra HINA.
Prvé zemetrasenie nastalo o 06.15 h SEČ, druhé o niečo neskôr, uviedla
pre miestne médiá šéfka tamojšieho Seizmologického prieskumu Ines
Ivančičová.
"Zem sa bude triasť ešte dlho. Utorkové zemetrasenie bolo ničivé a
určite po ňom bude nasledovať dlhá séria ďalších otrasov vrátane tých
silnejších," uviedla.
Podľa jej slov záchvevy, aké sa vyskytli v stredu, určite budú mať vplyv
na budovy v mestách Petrinja a Sisak, ktoré značne poškodilo utorkové
zemetrasenie s magnitúdou 6,2 a vyžiadalo si sedem mŕtvych i rozsiahle
materiálne škody.
Ivančičová dodala, že mesto Petrinja od pondelka zasiahlo "enormné
množstvo" menších zemetrasení. Zem sa tam trasie takmer každú minútu,
uviedla odborníčka, pričom najmenej 25 otrasov malo silu najmenej tri
stupne na otvorenej Richterovej stupnici.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už o situácii
hovorila s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom a zdôraznila, že
EÚ je pripravená Chorvátsku pomôcť. Pomoc Chorvátsku ponúkol aj srbský
prezident Alexandar Vučič.
V Chorvátsku vyhlásia smútok. Zemetrasenie zničilo vyše 1000 budov
Záhreb
30. decembra (TASR) - Utorkové silné zemetrasenie v strednom Chorvátsku
úplne zničilo vyše 1000 budov v oblasti miest Petrinja, Sisak a Glina.
Najmenej taký istý počet budov je poškodený, uviedli v stredu
predstavitelia Sisacko-moslavinskej župy. Správy o nezvestných zatiaľ
neevidujú, informovala agentúra APA.
Definitívne počty obetí budú známe po tom, ako záchranári preskúmajú aj
najodľahlejšie dediny, uviedol župan Ivo Žinič pre regionálnu televíziu
N1. Pri zemetrasení s magnitúdou 6,2 v utorok zahynulo sedem ľudí, podľa
údajov ministerstva vnútra utrpelo zranenia ďalších najmenej 26 ľudí, z
nich šiesti vážne. Oblasť zasahujú zemetrasenia od pondelka, pričom k
silnejším dotrasom došlo aj v stredu ráno.
Chorvátska vláda v stredu vyhlásila 2. január za deň štátneho smútku.
Okrem toho vyčlenila v prepočte 16 miliónov eur na počiatočné potreby v
zasiahnutej oblasti a otvorila oficiálny štátny účet pre príspevky na
pomoc. Premiér Andrej Plenkovič v tejto súvislosti vyzval na opatrnosť,
keďže sa už objavili aj falošné účty.
Pomoc do Chorvátska medzitým prichádza z ďalších členských štátov EÚ po
tom, ako aktivovalo mechanizmus civilnej ochrany Únie. Postele, matrace,
spacie vaky, stany či ohrievače zaslali Slovinsko, Rakúsko, Taliansko,
Grécko, Rumunsko, Švédsko alebo Česko, informovala agentúra HINA.
Zábery z postihnutých oblastí, ktoré už patria medzi najchudobnejšie
časti krajiny, ukazujú enormné škody. Niektorí ich prirovnávajú k
následnom vojny v Chorvátsku (1991-95), keď mnohí ľudia teraz prišli
znova o domovy. V Gline a okolí v stredu nefungovalo zásobovanie vodou,
časti Petrinje boli pre poškodené vedenie naďalej bez elektriny.
"
To nie je katastrofa, to je kataklizma," vyhlásil pre spravodajský portál Index obyvateľ dediny Majske Poljane, kde v troskách domov prišlo o život päť ľudí.
V Petrinji strávilo noc v evakuačných strediskách okolo 500 ľudí,
ktorých domy boli zničené. Iní sa uchýlili k príbuzným, časť obyvateľov
však zostala pri svojich domoch, keď spala pod holým nebom alebo v
autách, píše agentúra APA. Zo Sisaku a Petrinje evakuovali do Záhrebu
vyše 300 nemocničných pacientov a obyvateľov domovov pre seniorov.
Do oblasti smerovali aj početní dobrovoľníci, ktorých pomoc vítali najmä
v odľahlých dedinách. Úrady ich však vyzvali, aby do Petrinje a Sisaku
už nechodili. "
Napriek dobrému úmyslu sťažuje tento nával prácu záchranných služieb," tvítovalo ministerstvo vnútra.
Ministri pred stredajším zasadnutí vlády hovorili tiež o značných
škodách na kultúrnych objektoch, ako aj o zničení najmenej piatich škôl a
poškodení ďalších deviatich. Bez školskej budovy tak zostalo vyše 5000
žiakov.
Premiér Plenkovič oznámil, že počas dňa sa stretne s eurokomisárom pre
krízové riadenie Janezom Lenarčičom, ktorý potom spolu s chorvátskou
podpredsedníčkou Európskej komisie Dubravkou Šuicovou navštívi
Sisacko-moslavinskú župu.